Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov. Vnímanie je prirodzená analyticko- syntetická činnosť centrálnej nervovej sústavy pri usporadúvaní, štrukturovaní jednotlivých pocitov do zmysluplných útvarov. Vnímanie je subjektivne poznávanie reality, nie je to však proces pasívny. Vnímanie existuje vo vzájomnej spätosti s pociťovaním, bez ktorého nemôže existovať. Nemáme možnosť pociťovať, vidieť len zelenú farbu, alebo zeleň ako takú. Vždy je niečo zelené. Okolité predmety a javy percipujeme ako celky. Vnímanie závisí od predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Čím väčšie skúsenosti a poznatky má človek o objektoch, ktoré vníma, tým pestrejší a bohatší je obsah jeho vnemov. Vnímanie závisí od vrodených daností organizmu. Vnemy zdravého človeka sú kvalitatívne dokonalejšie ako vnemy zmyslovo a psychicky znevýhodneného jednotlivca. Vnímanie závisí aj od aktivácie a motivácie vnímajúceho človeka, od jeho potrieb, záujmov a postojov. Na základe percepčnej funkcie zmyslových orgánov a analyticko-syntetickej činnosti mozgovej kôry rozoznávame viacero druhov vnímania. Druhy vnímania: Základné druhy vnímania: 1. vnímanie tvaru - vnímanie formy a veľkosti vnímaných objektov 2. vnímanie priestoru - vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov 3. vnímanie hĺbky (vzdialenosti) - uskutočňuje sa predovšetkým akomodáciou šošovky, ktorá zostruje obraz predmetov na sietnici 4. vnímanie pohybu - uskutočňuje sa predovšetkým zrakom, ale aj sluchom 5. vnímanie času - zakladá sa na skúsenosti a v ontogenéze sa vyvíja najneskôr 6. medziosobné (sociálne) vnímanie - vnímanie iných ľudí, s ktorými vstupujeme do sociálnych situácií; presnosť tohto druhu vnímania ovplyvňujú: - povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným - všeobecná zameranosť vnímajúceho - súkromná teória osobnosti - schopnosť vnímajúceho - projekcia - stereotypy medziosobného vnímania - poradie vnímaných informácií a ich množstvo - charakteristika vnímaného - vnímané prívlastky - halóefekt - popularita alebo nepopularita vnímaného Individuálne rozdiely pri vnímaní a pozorovaní Psychologické rozbory vyčlenili nasledujúce typy vnímania a pozorovania: 1. analytický typ - sklon rozložiť vnímané predmety a javy na časti, detaily a zamerať sa predovšetkým na ich vnímanie a pozorovanie; snaha o preniknutie do všetkých podrobností 2. syntetický typ - sklon odrážať vnímané a pozorované predmety a javy vcelku, nepripisovanie významu detailu; tendencia odrážať predmety a javy v zovšeobecnenej podobe 3. analyticko-syntetický typ - sklon vnímané a pozorované predmety a javy rozčleniť na časti, ale tieto časti vnímať v rámci celku 4. emocionálny typ - sklon pri vnímaní a pozorovaní predmetov a javov nezacieľovať sa na správnosť ich odrazu, pochopenie ich zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city