Červen 2010

Ľavo-pravý konflikt

23. června 2010 v 7:34 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Predškolský test pre Teba

23. června 2010 v 7:32 | Lelka:) |  Testy
Ktorým smerom ide autobus na obrázku? Doprava alebo doľava?
Komunikácia
Nemôžeš sa rozhodnúť?

Ešte raz si pozorne pozri obrázok!

Ešte stále to nevieš?


Ukázali sme ten istý obrázok predškolákom a položili sme im tú istú otázku.

90% z nich odpovedalo:

"Autobus ide doľava"

Na otázku: "Prečo si myslíš, že autobus ide doľava? Odpovedali:

"Pretože nevidieť dvere, aby sme mohli nastúpiť do autobusu!"

Ako sa teraz cítiš???

Ja viem… ja tiež.
Komunikácia

Ukryté tváre

23. června 2010 v 7:28 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Ako rýchly/a si?

23. června 2010 v 7:27 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Záhada ľudského mozgu

23. června 2010 v 7:26 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Vitajte...

22. června 2010 v 21:24 | Lelka:) |  Úvod
...na mojej stránke, ktorá je vlastne takou "školsko-domácou úlohou". :)

Vopred sa ospravedlňujem za škaredý design a neprehľadné články. To by bolo trochu na dlhšie... :(

Zdraví Lelka:)

Očné klamy

22. června 2010 v 21:01 | Lelka:) |  Vnímanie
Prezrime si obrázok… Čo zbadáte ako prvé? Mladú či starú ženu? Niektorí zbadajú najprv mladú devu a až neskôr spozorujú i staršiu pani. Až po chvíli sa totiž dokážeme všetci pozrieť na obrázok z iného zorného uhla a vidieť aj inú ženu, než sme videli vopred. Keď sme sa však ohliadli bokom a pozreli sa na obrázok znovu, okamžite sme zasa videli obrázok, ktorý sme sledovali po dobu 10 sekúnd na začiatku. Toto ukazuje, ako silno je naše vnímanie ovplyvnené. Ak môže mať niekoľko sekúnd taký vplyv na naše vnímanie, čo potom vplyvy, ktoré pôsobia celý život? Rodina, škola, priatelia, kolegovia, pracovné prostredie, cirkev - to všetko nás nepozorovane, bez toho, aby sme si to uvedomovali, ovplyvňuje a pomáha utvárať náš zorný uhol. Toto je zdrojom našich postojov a nášho správania. Rovnako jasne a objektívne, ako sa domnievame, že vidíme veci, treba si uvedomiť, že druhí ich vidia odlišne z ich vlastného, zrejme rovnako jasného a objektívneho hľadiska. Každý z nás má sklon domnievať sa, že je objektívny, že veci sú také, aké ich vidí. Nie je to však pravda. Nevidíme svet taký, aký je, ale akí sme my, ako sme podmienení ho vidieť. Ak popisujeme slovami, čo vidíme, v skutočnosti popisujeme seba, svoje vnemy. Ak iní ľudia s nami nesúhlasia, okamžite si pomyslíme, že s nimi nie je niečo v poriadku. Ako sme si však dokázali pomocou obrázku, rôzni ľudia vidia veci rôzne, pretože každý sa díva cez jedinečné okuliare svojich skúseností. Je logické, že dvaja ľudia môžu navzájom nesúhlasiť a pritom majú obaja pravdu? Nie je to logické. Je to psychologické. A je to veľmi reálne. Jeden vidí mladú ženu - druhý vidí starú ženu. Divajú sa obaja na rovnaký obrázok a obaja majú pravdu. Vnímajú odlišne, lebo sú pre vnímanie odlišne podmienení. Musíme si ceniť odlišnosti nášho vnímania, vtedy si budeme ceniť jeden druhého a pripustíme možnosť, že obaja máme pravdu, že život nie je vždy buď/alebo a že takmer vždy existuje tretia alternatíva.

Čo je vnímanie?

22. června 2010 v 20:56 | Lelka:) |  Vnímanie
Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov. Vnímanie je prirodzená analyticko- syntetická činnosť centrálnej nervovej sústavy pri usporadúvaní, štrukturovaní jednotlivých pocitov do zmysluplných útvarov. Vnímanie je subjektivne poznávanie reality, nie je to však proces pasívny. Vnímanie existuje vo vzájomnej spätosti s pociťovaním, bez ktorého nemôže existovať. Nemáme možnosť pociťovať, vidieť len zelenú farbu, alebo zeleň ako takú. Vždy je niečo zelené. Okolité predmety a javy percipujeme ako celky. Vnímanie závisí od predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Čím väčšie skúsenosti a poznatky má človek o objektoch, ktoré vníma, tým pestrejší a bohatší je obsah jeho vnemov. Vnímanie závisí od vrodených daností organizmu. Vnemy zdravého človeka sú kvalitatívne dokonalejšie ako vnemy zmyslovo a psychicky znevýhodneného jednotlivca. Vnímanie závisí aj od aktivácie a motivácie vnímajúceho človeka, od jeho potrieb, záujmov a postojov. Na základe percepčnej funkcie zmyslových orgánov a analyticko-syntetickej činnosti mozgovej kôry rozoznávame viacero druhov vnímania. Druhy vnímania: Základné druhy vnímania: 1. vnímanie tvaru - vnímanie formy a veľkosti vnímaných objektov 2. vnímanie priestoru - vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov 3. vnímanie hĺbky (vzdialenosti) - uskutočňuje sa predovšetkým akomodáciou šošovky, ktorá zostruje obraz predmetov na sietnici 4. vnímanie pohybu - uskutočňuje sa predovšetkým zrakom, ale aj sluchom 5. vnímanie času - zakladá sa na skúsenosti a v ontogenéze sa vyvíja najneskôr 6. medziosobné (sociálne) vnímanie - vnímanie iných ľudí, s ktorými vstupujeme do sociálnych situácií; presnosť tohto druhu vnímania ovplyvňujú: - povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným - všeobecná zameranosť vnímajúceho - súkromná teória osobnosti - schopnosť vnímajúceho - projekcia - stereotypy medziosobného vnímania - poradie vnímaných informácií a ich množstvo - charakteristika vnímaného - vnímané prívlastky - halóefekt - popularita alebo nepopularita vnímaného Individuálne rozdiely pri vnímaní a pozorovaní Psychologické rozbory vyčlenili nasledujúce typy vnímania a pozorovania: 1. analytický typ - sklon rozložiť vnímané predmety a javy na časti, detaily a zamerať sa predovšetkým na ich vnímanie a pozorovanie; snaha o preniknutie do všetkých podrobností 2. syntetický typ - sklon odrážať vnímané a pozorované predmety a javy vcelku, nepripisovanie významu detailu; tendencia odrážať predmety a javy v zovšeobecnenej podobe 3. analyticko-syntetický typ - sklon vnímané a pozorované predmety a javy rozčleniť na časti, ale tieto časti vnímať v rámci celku 4. emocionálny typ - sklon pri vnímaní a pozorovaní predmetov a javov nezacieľovať sa na správnosť ich odrazu, pochopenie ich zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city

Organizácia času

22. června 2010 v 20:53 | Lelka:) |  Komunikácia
Moderná vedná disciplína, ktorá skúma človeka z pohľadu jeho činností v čase sa nazýva time management. Čas je jediné aktívum, ktoré, ak už bolo použité, sa nedá už nikdy nahradiť. Náš čas je veľmi hodnotný, avšak limitovaný. Každý máme k dispozícii len 24 hodín denne. A na nás je, ako a ako efektívne ho využijeme. Paretov princíp 20:80 hovorí, že v 80% nášho času urobíme len 20% našej práce. A naopak. A práve to by malo byť cieľom lepšej organizácie nášho času. Princíp je známy podľa mena svojho tvorcu. Bol to taliansky ekonóm a filozof Vilfredo Pareto (15.7.1848 - 19.8.1923), ktorý objavil, že 80% národného bohatstva vlastní 20% populácie. Neskôr sa prišlo na to, že tento princíp platí aj v mnohých iných oblastiach. Hovorí asi toľko, že malé percento príčin je zodpovedných za veľké množstvo dôsledkov. Napr. 20% Vašich zákazníkov prinesie firme 80% jej zisku, 20% Vašich zákazníkov spôsobuje 80% Vášho hlavybolenia, 20% Vašich zákazníkov zaberá 80% Vášho času. U niekoho môže byť pomer 10-90 alebo 30-70. Problém je však nájsť tých 20%. Základ (jadro) riadenia nášho času leží v našom pochopení, ako prisudzovať priority. Ešte predtým však musíme investovať nejaký čas do určenia našich cieľov. Ak dobre určíme 20% najdôležitejších úloh, budeme pracovať 16-krát efektívnejšie! A robme ich v čase, keď je naša výkonnosť najväčšia. (Nech vstávam kedykoľvek, zobúdzam sa o desiatej...) Keď máme zadefinované dôležité úlohy, ľahšie sa nám rozhoduje, či nová úloha je: 1. dôležitá (t.j. pomôže dosiahnuť stanovený cieľ) 2. súrna (t.j. má daný termín) Veľa ľudí si myslí, že ich čas je dôležitejší ako náš, a tak nám prideľujú úlohy. Čo s nimi urobiť? •Buďte asertívni a povedzte "nie". •Povedzte "nie" a navrhnite iný čas, kedy sa o tú záležitosť postaráte. •Opýtajte sa, prečo si myslia, že ich záležitosť je taká dôležitá. Môžu mať dobrý dôvod. •Navrhnite obchod: "Ak sa postarám o tvoju záležitosť, čo za mňa na oplátku urobíš Ty?" Ako vzdorovať manipulačným taktikám, ktoré používajú ľudia na monopolizáciu vášho času? •Hrajte ignoranta: "Naozaj neviem. Možno by si sa mohol zlepšiť, aby si to stihol." •Buďte asertívni: argumentujte svojím rozvrhom na podporu svojho "nie". •Ponúknite im, že ich navštívite na konci pracovnej doby. •Rozprávajte sa s nimi, zatiaľ čo ich zdvorilo vyvediete zo svojho pracoviska.

Otázky

22. června 2010 v 20:51 Komunikácia
Kto sa pýta, je hlúpy. Kto sa nepýta, zostane hlúpy celý život. (Čínske príslovie) Základnou funkciou otázky je získať info. Technika kladenia otázok Ak chcete, aby sa Váš partner rozhovoril, musíte mu položiť vhodnú otázku. Vyplatí sa zistiť si o človeku, s ktorým máte mať jednanie (či už je to Váš spolupracovník alebo obchodný partner), čo najviac informácií trebárs aj z oblasti jeho záujmov a osobného života. Pomôže Vám to potom zvoliť taktickú otázku na úvod. Ak vystihnete, čo partnera zaujíma alebo s akými problémami by sa potreboval zveriť, podarí sa Vám ho "rozkomunikovať". Potom už Vám neostáva nič iné, len aktívne počúvať a ďalšími otázkami usmerňovať rozhovor. Podľa dĺžky odpovede možno otázky rozdeliť na: - zatvorené - odpoveďou je zväčša jedno alebo len zopár slov (áno/nie, streda, o ôsmej) - nerozvíjajú rozhovor - otvorené - odpovedá sa voľne, zväčša viac ako niekoľkými slovami, dávajú viac priestoru, sú to otázky na názor (napr. čo si myslíte?) - polootvorené - odpoveď môže byť krátka i dlhá Otvorené otázky sa používajú, ak chceme zistiť, čo ten druhý cíti a ako uvažuje, aké sú dôvody, ktoré ho k danému spôsobu myslenia vedú. Na začiatku jednania je dobre položiť otvorenú otázku. Podľa toho, ako ochotne sa rozhovorí, môžete usudzovať jeho záujem o predmet jednania. Možno tým tiež zlepšiť atmosféru jednania a naviac získať podstatne info. Ak chcete priebeh rozhovoru urýchliť, môžete položiť niekoľko zatvorených otázok, na ktoré partner odpovedá Á/N alebo vyberá z dvoch alebo niekoľkých málo možností. Iniciatívu v komunikácií preberá pýtajúci sa a tým usmerňuje priebeh rozhovoru. Táto forma je nebezpečná tým, že keď je otázok príliš mnoho, vyvíja sa skôr dialóg vo forme výsluchu. V partnerovi to môže navodiť pocit, že s ním jednáte príliš stroho. Pri interview so spevákom Frankom Zappom, keď bol v Prahe, vychŕlila redaktorka asi desiaťriadkovú otázku zameranú asi takto: " ...pamätáte sa na to, keď ste prvý raz vzali do rúk gitaru...?" Typická americká odpoveď znela: "YES!" Príklady: Dvaja vo vlaku: Zatv.: Nudíte sa? Otv.: Ako to robíte, že sa nenudíte? Vyšetrenie u lekára: najprv otvorené, potom zatvorené otázky. Otv./zatv. sa používajú podľa potreby. Otvorenosť rozhovoru sa začína, keď sa rozhovorí na polootvorené otázky (ako ste cestovali? - dobre/zle + možno pridať). Pri kladení otázok by sa mali rešpektovať isté pravidlá. V prvom rade nepriviesť druhého do rozpakov. A ďalej nezosmiešňovať partnera a nedávať mu najavo prevahu. Táto pozícia vedie vždy ku konfliktu a partner bude reagovat tým, že sa stiahne do seba, opevní sa voči Vám a neotvorí sa. Vyvarujte sa otázok ako napr.: "To myslíte vážne?", "Vy to skutočne neviete?", "Ste vôbec solventný?" Ak chcete zistiť skutočné fakty, nepoužívajte príliš často ani sugestívne otázky typu: "Vy sám iste viete najlepšie, že...". Sami tým ovplyvníte partnera v jeho odpovedi. Povie Vám to, čo chcete počuť a nie to, čo si skutočne myslí. Niekedy sa Vám podarí docieliť určitého psychologického efektu tým, že otázkami postupne pripravujete človeka, s ktorým jednáte, na konečný súhlas s Vaším stanoviskom. Keď pozorujete, že Vám je partner viac či menej pozitívne naklonený a len sa nemôže definitívne rozhodnúť, môžete využiť situáciu vo svoj prospech. Ak dokážete položiť sériu za sebou idúcich otázok, pri ktorých predpokladáte kladnú odpoveď, je viac než pravdepodobné, že aj tá posledná - pre Vás najdôležitejšia odpoveď bude kladná. Iniciatívu v rukách má ten, čo sa vie pýtať. Otázkami riadite tempo a smer rozhovoru. Malý test Odpovedajte rýchlo (píšte čísla na papier)! Koľko je: 2+2? 4+4? 8+8? 16+16? Napíšte číslo medzi 12 a 5! Vybrali ste si sedmičku? Toto ilustruje, že mnohí ľudia majú rovnaké myšlienkové postupy. Využívajte to vo svoj prospech!

Parafrázovanie

22. června 2010 v 20:50 | Lelka:) |  Komunikácia
Ďalším prvkom komunikácie a aktívneho počúvania je parafrázovanie. Parafrázovanie je vlastne zopakovanie toho, čo už bolo povedané, resp. to, čo som počul povedať hovoriaceho. Nie vždy mi totiž môže byť jasné, čo mal druhý na mysli, keď o niečom hovoril. Je to dané aj tým, že síce používame rovnaké slová, ale významy, ktoré sú za nimi skryté, sú častokrát úplne odlišné. Predstavte si nasledujúcu situáciu... Príde manželský pár k psychológovi s tým, že by radi urobili niečo pre svoje manželstvo, nakoľko sa im zdá, že im to dajako neklape, ale nevedia prečo. Psychológ sa najprv chce osamote porozprávať s manželom. Pýta sa ho, čo vlastne v manželstve chce, a pán hovorí: "Viete, chcel by som šťastné manželstvo." A čo to je to šťastné manželstvo, pýta sa psychológ. "No to je vtedy, keď prídem domov, večera je na stole, zapnem si správy a manželka mi prinesie do ruky chladené pivo." Tú istú otázku položí psychológ manželke, jej odpoveď je nasledovná: "Pre mňa je šťastné manželstvo, keď ma manžel zoberie do divadla, občas mi kúpi kvety a pozve ma na večeru."
Vidíte? Rovnaký pojem, rovnaké slová - šťastné manželstvo, ale každý má za tým nejaký iný význam. A na tejto významovej úrovni vzniká veľmi veľa nedorozumení, nakoľko, pri bežnej komunikácii predpokladáme, že pojmy, ktoré používame, zahŕňajú aj rovnaké významy.
Tu je niekoľko príkladov, ako možno uviesť parafrázovacie repliky pri rozhovore:

Inými slovami...
Podľa teba...
To jest...
Čiže...
To znamená, že...
Ty tvrdíš (hovoríš, vravíš), že...
Ak som správne pochopil (rozumel), tak...
Z tvojich slov mám dojem, že...

Umenie počúvať

22. června 2010 v 20:46 | Lelka:) |  Komunikácia
Na otázku, čo sa najviac naučila pri moderovaní, Iveta Malachovská odpovedala: načúvať druhým. Počuješ ma? Can you hear me? Počúvaš ma? Do you listen to me? Medzi počuť a počúvať je rozdiel - u nás vid, v iných jazykoch dokonca iné slovo (hear/listen). Domnievame sa, že človek dokáže počúvať už len preto, že na každej strane hlavy má jedno ucho. Ale to nie je pravda. Často bývame hluchí, pretože počas počúvania druhej osoby premýšľame svoju odpoveď. Priemerná rýchlosť reči je 125 - 200 slov za minútu (záleží aj od jazyka), ale obvykle rozmýšľame až 4-krát rýchlejšie (600 slov/min.). To dáva poslucháčovi príležitosť, že mu 'ujde' myšlienka. Je tu teda nebezpečie, že nás myšlienky odvedú od počúvania. Netrénovaný alebo nepozorný poslucháč nechá myšlienky blúdiť a stane sa netrpezlivým aj počas zaujímavých a dôležitých rozhovorov. Výskumy ukazujú, že 'počujeme' len 50% vypovedaného. Vyústením neschopnosti načúvať sú nedorozumenia, omyly, zranené pocity, konflikty a nezhody. Či poslucháč počúva aktívne, si môže hovoriaci overiť jeho spätnou väzbou. Dobré aktivne počúvanie v sebe zahŕňa niekoľko schopností: - schopnosť koncentrácie počas dlhšieho časového úseku - schopnosť, ale i ochotu pochopiť názor a stanovisko partnera - schopnosť 'čítať medzi riadkami', teda dať si do súvislosti to, čo partner povedal s tým, čo si asi myslí. Často sa zdôrazňuje, že hovoriť možno i bez slov. Dobré počúvanie v sebe zahŕňa aktívnu účasť. Zapojenie. Mlčanie neznamená, že sa nebudete prejavovať. Na úsmev odpovedajte úsmevom.Vyjadrujte mimikou skutočnosť, že vnímate. Ľudia to skutočne oceňujú. Úplne najdôležitejším neverbálnym prejavom je udržanie zrakového kontaktu. Byť dobrými poslucháčmi má dvojaký význam. Pomáhate vytvárať atmosféru jednania a budujete vzťah s partnerom. Naviac získavate informácie. Keď sa vám podarí navodiť priaznivú atmosféru, partner vám povie aj to, čo by ste sa od neho ináč ťažko dozvedeli. Naviac vám toto umenie podstatne uľahčí situáciu pri konflikte. Keď nahnevaného partnera dokážete v kľude vypočuť, je predpoklad, že aj on sa ukľudní. Snažte sa nikoho neprerušovať. Skákanie do reči plodí nervozitu. Pravidlá dobrého poslucháča: * Počúvajte všetkými zmyslami, vnímajte predovšetkým ušami. * Počúvajte očami. Naviažte zrakový kontakt, ukážte, že Vám záleží na každom slove. Všetci poznáme 'jedným uchom dnu, druhým von', no nikdy ešte nezaznela veta ''jedným okom dnu, druhým von'. * Staňte sa zrkadlom, na úsmev reagujte úsmevom. * Neskáčte do reči. * Obmedzte vyrušovanie zvonka - telefóny, rádio, pohľad z okna. * Sústreďte sa (nezapaľovať cigaretu, nedívať sa na hodinky...) * Snažte sa čítať medzi riadkami. To, čo človek nepovie, býva často dôležitejšie ako jeho slová (tón hlasu, gestikulácia, odkašliavanie, výraz tváre,...) "Aby človek bol dobrým poslucháčom, nielen že ním musí byť, ale musí sa ním aj zdať." - výrok o Cézarovej žene.

Empatia

22. června 2010 v 20:41 | Lelka:) |  Komunikácia
Empatia je schopnosť vcítiť sa do vnútorného citového a zážitkového sveta iných ľudí. Empatia veľmi súvisí so schopnosťou počúvať. Je to veľmi cenná vlastnosť. Podobne ako zlosť, hrôza a smútok, aj empatia patrí do nášho základného biologického vybavenia.
Empatia je schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, vcítiť sa do jeho kože, vidieť jeho očami, počúvať bez predsudkov, vedieť sa vcítiť do postavenia druhého, vedieť odhadnúť jeho potreby, nerobiť súdy - ale ostať samým sebou.
Empatia stojí medzi apatiou a sympatiou.

Antipatia - "tak ti treba" / "zaslúžiš si to"
Apatia - "nestarám sa" / "mňa do toho nič" / "tvoj problém"
Empatia
- "vyzerá to, že sa naozaj necíti dobre" / "zdá sa, že sa Vás to naozaj dotklo"
Sympatia
- "ty chudáčik" / "cítim sa tak ako ty"
Sentimentalita - "mňa to bolí ešte viac" (prežívanie pocitov)

Či ideme navštíviť priateľa v nemocnici, či si chceme vydiskutovať náš vzťah v láske, upokojiť rozzúreného
trojročného chlapca, nasledovať výzvu na podporu alebo jednoducho čo najlepšie predať svoje staré auto: vo všetkých týchto situáciách sa od nás vyžaduje preniesť sa do prežívania, ťažkosti či očakávaní iných ľudí - aj keď
my sami rozmýšľame a cítime celkom inač. To predpokladá, že sme schopní správne si vyložiť výraz tváre a držanie tela toho druhého, vidieť situáciu aj z jeho pohľadu a predvídať jeho city.
Empatia - veľmi dôležitá manažérska vlastnosť. Ľudia nie sú stroje, majú svoje názory a problémy, na ktoré je treba reagovať. Aj ten najvyťaženejší manažér by si mal nájsť čas na to, aby hovoril s ľuďmi. Čím častejšie, tým
lepšie. Veľmi dôležité sú postrehy všetkých pracovníkov.
Empatiu obyčajne používajú menej vzdelané (nie menej inteligentné) osoby, ktoré dokážu úspešne ovplyvňovať ľudí. Čierna kronika dokazuje, že títo ľudia prostredníctvom empatie sú schopní ovplyvniť aj inteligentných a vzdelaných ľudí, ktorí sa častejšie stavajú obeťou podvodov a podvodníkov (a nie sú to malé sumy). Takýto človek vie, či u Vás uspeje s ponukou predaja valút za výhodnú cenu a cíti, kto vo vidine veľkého zisku je ochotný podstúpiť vysoké a nezmyselné riziko. To sa však stáva i v obchodnom rokovaní (vytuší Vaše motívy). Skúsený obchodník však používa empatiu pozitívne - v prospech partnera a vo svoj prospech.
Empatickí ľudia kupujú výborné darčeky.
Empatia sa mení v živote (v chorobe, pred smrťou sme citlivejší).
Empatia sa dá len čiastočne odvodiť od základných neurobiologických procesov. Ako ju rozvinieme, závisí do veľkej miery od našej výchovy a kultúrneho prostredia. Nespočetné testy ukazujú, že medzi empatiou a akademickou inteligenciou nie je prakticky nijaká súvislosť.
Schopnosť vcítiť sa do druhého môže pozitívne ovplyvniť akademický úspech: deti, ktoré si vedia dobre
vysvetľovať nonverbálne signály, sú v škole v priemere lepšie ako deti s rovnakým IQ, ale s menšou schopnosťou
empatie.
Už asi trojmesačné bábätko má vyvinutú empatiu - ak začuje plač iného, rozplače sa tiež.

Emocionálna inteligencia
Empatia je jeden z 5 aspektov tzv. emocionálnej inteligencie. Tento pojem vytvorili začiatkom 90-tych rokov psychológ Peter Salovey a jeho kolega John Mayer z univerzity v New Hampshire. EI zahŕňa také kvality
ako chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života.        
EI je vrodená, hoci ani jeden z rodičov ňou nemusí oplývať - jednoducho sa tak gény otca a matky pomiešali. Preto sú súrodenci často veľmi rozdielni.
Zásluha Slaoveya a Mayera spočíva v tom, že spresnili, čo tvorí emocionálnu kompetenciu. Identifikovali 5
rôznych čiastkových schopností:
1. Poznať vlastné city - sebavedomie
2. Zaobchádzať s vlastnými citmi - sebariadenie
3. Využívať dané možnosti - sebamotivácia
4. Vcítiť sa do iných ľudí - empatia
5. Vytvárať sociálne vzťahy - angažovanosť
EI nám pomáha prostredníctvom
· empatie (4) a
· angažovanosti v kontakte s ostatnými (5) dosiahnuť lepšie a úspešnejšie vzťahy a spolužitie s inými ľuďmi.
Základom toho je úspešné zaobchádzanie so sebou samým, s našou schopnosťou
· motivovať seba samých (3),
· úspešne zaobchádzať s vlastnými náladami, stresom a strachom (2).
Predpokladom toho je (1), aby sme skutočne vedeli, čo sa v nás a v našom živote (teda okolo nás) deje.
Slaovey a Mayer zastávajú tézu, že nimi opísané emocionálne schopnosti sa dajú naučiť a rozvíjať. Na rozdiel od IQ sa EQ dá pomerne ľahko zlepšiť. Cesta k tomu vedie predovšetkým cez úsilie vedomostnejšie vnímať vlastné i cudzie city. Pozornosť je základ lepšieho riadenia vlastných citov a uvedomenejšieho zaobchádzania s inými ľuďmi. Toto úsilie sa vypláca, pretože emocionálna kompetencia ovplyvňuje všetky kľúčové oblasti života. EI teda možno trénovať - a to každý deň v kontakte s ľuďmi, s ktorými žijeme.
Ale pozornosť na celom svete získala téma až vďaka harwardskému psychológovi Danielovi Golemanovi. Jeho kniha EI sa len v USA predala za niekoľko mesiacov vo vyše polmiliónovom náklade. Predstava nepokladať za
meradlo všetkých vecí "chladný rozum" zasiahla zrejme nerv času - aj keď zdravý ľudský rozum to sotva prekvapí.
Dodnes neexistuje ešte nijaký vedecky potvrdený test EI. EQ na meranie EI ešte neexistuje. Daniel Goleman dal cez Internet k dispozícii neoficiálny dotazník.
Zo skúseností vieme, že pocit v bruchu alebo vnútorný hlas nám neraz pomôže pri rozhodovaní lepšie ako všetky racionálne úvahy. Pri EI ide o spracovanie info, ktoré dennodenne prijímame a ktoré musia byť spracované:
· rýchlo
· spontánne
· bez dlhého rozmýšľania vzdialeného od praxe
Dnes konečne možno vedecky doložiť to, čo je očividné na každom pomaturitnom stretnutí: len dobre známky v škole a vysoký inteligenčný kvocient nestačia. Dlho ľudia verili, že víťazstvo zaručuje vysoká inteligencia (IQ), pekný vzhľad a dobré správanie. No teraz sa už bezpečne vie, že úspech v osobnom živote a povolaní určujú
celkom iné faktory. Patria k nim sociálny pôvod, trocha šťastia, ale predovšetkým inteligentné zaobchádzanie s vlastnými a cudzími citmi.
Pre úspech v živote je EI dôležitejšia ako to, čo sa učíme v školách a na univerzitách. Existujú ľudia s IQ 160, teda s mimoriadne vysokým IQ, ktorí rozumovo prevyšujú 99% ľudstva, no napriek tomu si musia zarábať na
živobytie u zamestnávateľov, ktorí majú priemerné IQ 100. Prečo je to tak? Pretože IQ géniom chyba EI, víťazov z
ľudí robí EI. Avšak iba ten, kto vie, čo EI znamená, môže mať z toho osoh.

Asertivita

22. června 2010 v 20:37 | Lelka:) |  Komunikácia
Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných. Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať". Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany. Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita. Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom. V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny. Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým. Asertivita bola v USA hitom doby nedávno minulej. Ako "Hviezdne vojny" alebo "Batman". V čom je analógia? Ide o súbor jednoduchých myšlienok veľmi dobre vyhovujúcich potrebám priemerného amer. konzumenta. Je to akýsi hamburger v menu vyjednávacích metód.

Neverbálna komunikácia

22. června 2010 v 20:33 | Lelka:) |  Komunikácia
Neverbálna komunikácia zahŕňa všetky prejavy komunikácie, ktoré sú neslovné (neverbálne). Jedná sa o mimiku a gestá. Na rozdiel od reči prebieha na inej báze. Podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje čo si subjekt (osoba) myslí. Je závislá na mieste žitia jedinca a väčšina prejavov je kultúrne podmienená. V procese komunikácie sa neverbálnej komunikácií nemôžeme vyhnúť, môžeme ju len potlačiť. Neverbálne prejavy sa delia do skupín: - mimika - výrazy tváre - haptika - dotyky - proxemika - vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi - posturológia - držanie rúk, postoj tela - gestika - štandardné pohyby, napr. kývanie hlavy - kinezika - oznamovanie informácií pohybom - očný kontakt - chronemika - časové hľadisko komunikácie - paralingvistika - fonetické zvuky, ktoré sa vyskytujú v akustickej reči - grafológia - skúmanie rukopisu - olfaktorika - čuchové vnemy
NK (mimoslovná komunikácia, niekedy tiež reč tela) bola po prvý raz skúmaná na začiatku 60-tych rokov. Je dôležitým prvkom komunikačného procesu. Veľa ľudí spája NK s procesom verbálnej komunikácie (VK), ale takisto doprevádza aj písomnú komunikáciu. Mali by sme sa pri rozhovore sústrediť aj na neverbálne signály a naučiť sa vnímať aj malé detaily. Takýto spôsob vnímania partnera nám môže pomôcť pri odhaľovaní osobnosti. Ľahšie zistime, či človek oproti nám niečo predstiera alebo dokonca klame. Vo verb. kom. procese by mala byt VK a NK v súlade. Ak si protirečia, nev. správa vyjadruje pocity pravdivejšie ako verb. prvky. Muži i ženy dokážu podvedome v zlomku sekundy čítať myšlienky druhej osoby: z výrazu tváre, z giest, správania sa. Týmto spôsobom sa dozvieme totiž oveľa viac ako prostredníctvom slov. Slová totiž väčšinou nič neznamenajú. Naopak, neraz zaznejú len preto, aby kohosi uviedli do omylu. Oveľa ťažšie je zamaskovať naše skutočné city a myšlienky, kontrolujúc reakcie vlastného tela. Citlivý pozorovateľ (žena ním nepochybne je) dôkáže odhaliť najmenšie prejavy falošnosti. Mnohí muži si neraz sťažujú, že žena im "vidí až do žalúdka", nedokážu pred ňou nič skryť a chtiac-nechtiac sa prezradia. Prvé prejavy ovládnutia schopnosti "čítať myšlienky" prejavuje človek vo veku približne 4 rokov. V tom veku už dieťa dokáže pochopiť metaforu, neskôr sa jeho možnosti (schopnosti) nepredstaviteľne rozvíjajú. Psychológovia napočítali vyše milióna kódov a znakov odovzdávaných telom, pričom slov používame nanajvýš pár tisíc. Ale žmurknutie okom či prst zdvihnutý nahor môže v každej kultúre znamenať čosi iné. Vo všetkých kultúrach však nervozitu, zaskočenie a nespokojnosť vyjadruje rovnaké stiahnutie svalstva tváre, rovnaké grimasy. Počas 30 min. rozhovoru vyšleme svojmu okoliu asi 400 tisíc signálov - mimikou, gestikuláciou, intonáciou hlasu a rečou tela. Napríklad - americkí prezidenti sa práve toto učia - pomocou týchto signálov ovplyvňovať svojich voličov. Človek musí vedieť zapôsobiť na druhých a pritom rýchlo čítať ich reč tela a mimiky. Ak pôsobíme pozitívne, tí druhí sa uvoľnia, usmejú, majú pokojne položené (nie zopäté) ruky, neprekladajú si nohy, uvoľnia si svaly tváre, naklonia sa k nám. Kvôli získaniu dobrého dojmu vstupujte do miestnosti sebavedome, s vystretými ramenami. Pozrite sa tomu, kto je v miestnosti, priamo do očí a usmejte sa. Nevnucujte sa však komplimentmi. Halo efekt - prvý dojem si utvoríme za 2-4 min., trvá však veľmi dlho - týždne, mesiace, ak dostaneme opačné info - nezmeníme názor, ale prispôsobíme novú info - prvý názor ovplyvňujú aj skúsenosti Nikde nie je NK tak dôležitá ako pri vstupnom pohovore do zamestnania - jednak pri písomných materiáloch, aj pri samotnom pohovore - môže sa stať, že NK určuje, či uchádzač dostane zamestnanie (obal predáva - príklad z obchodu). NK - niečo sa dá ovplyvniť. Reč tela - čím viac zamestnávam myseľ, tým menej kontrolujem telo. - ak telo nekorešponduje s verb. kom. - dotyčný klame - ak nehovorí telo nič - tiež klame - keď sa snažíme nehýbať, sme menej čitateľní - musí byt súlad NK a VK, vtedy sa vysiela presvedčivý signál - ináč je prioritou to, čo vidím -> Reč tela je esperanto bez slov. -> Ak máte zlú náladu, zmeňte držanie tela a zmenia sa aj Vaše pocity. Reč tela za nás hovorí, aj keď mlčíme. Výrazom tváre, mimikou, gestikuláciou aj celkovým držaním tela vyjadrujeme vnútorný postoj, myšlienky i citové rozpoloženie. Prostredie - väčšina poslucháčov si všimne prostredie, ktoré Vás obklopuje - javisko, osvetlenie, pozadie. Na rozhovor treba zvoliť vhodnú miestnosť a takisto treba aj hostí vhodne usadiť (svetlo zvonku a pod.). Hluk zvonku takisto vplýva. Tieto vonkajšie faktory treba zvoliť tak, aby boli prínosom ku kom. procesu, nepôsobili rušivo. -> Na stretnutie vyberte miestnosť, ktorá nabáda do debaty. Príliš malé priestory zakrátko pôsobia klaustrofóbne a naopak - priveľká a rozľahlá miestnosť navodzuje formálnu atmosféru, ktorá brzdí diskusiu. Hlučné prostredie zasa sústavne ruší. Priestor - každý človek "vlastní" istý priestor (izba doma, na internáte, stôl v kancelárii) a cíti sa zle, nepohodlne, ak niekto iný poruší jeho územie. Ak počas rozhovoru ostane pracovník za svojím stolom, vysiela signál, že mu patri väčšina priestoru v kancelárii. Tým presadzuje svoju autoritu a zväčšuje konkurencieschopnosť. V rozhovore, kde pracovník si neželá autoritatívnu a nadradenú pozíciu, presunú sa do inej časti kancelárie, ktorá je viac neutrálna - konferenčný kútik a pod. -> Rozsah priestoru, ktorý má daný človek v organizácii, závisí zväčša od jeho postavenia. Ľudia s vyšším postavením majú obvykle väčší priestor a aj luxusnejší. -> Kam sa posadiť? Keď prídete na stretnutie, kde nie je zasadací poriadok, môžete využiť možnosť sadnúť si kam "potrebujete": 1. ak sa potrebujete presadiť, sadnite si tak, aby ste mali dobrý očný kontakt s tými, čo rozhodujú (nie vždy medzi nimi musí byť aj predseda) 2.ak sa chystáte rečniť, príďte skôr a vyberte si najvýhodnejšie miesto (dlhý stôl- dlhšia strana v strede, oválny - na jednom z užších koncov) 3. ak Vás čaká konfrontácia s protivníkom, sadnite si hneď vedľa osoby, ktorá sa Vás chystá "zotriet". Zboku sa totiž útočí oveľa ťažšie. V žiadnom prípade si nesadnite oproti dotyčnému. 4. ak sa chcete držať v ústraní, sadnite si tam, kde na Vás "nevidieť" Vzdialenosti - vzdialenosť, ktorú udržujete pri rozhovore, závisí od vzťahu, ktorý medzi dotyčnými funguje. K výrazným črtám ľudskej psychiky patrí existencia istých osobných zón a existencia a vnímanie osobného priestoru. V odlišných kultúrach sú tieto vzdialenosti rôzne. Ich nedodržanie môže vyvolať pocit ohrozenia, ba až akt nepriateľstva. Odborníci sa zhodujú, že v západnej kultúre sa uplatňujú 4 takéto zóny. -> Ak sa čaká napr. vo foyer pred kinom - ľudia stoja v istých vzdialenostiach podľa svojej 'známosti'. Keby sme si všímali, ako sa zapĺňajú miesta v reštaurácii, zistíme, že najskôr sa obsadia rohy, zadná časť (záleží od krajiny). -> Verejná zóna - to je vzdialenosť väčšia ako 3 metre od tela. Odstup vzniká úplne normálne, napr. pri prednáškach. Preto rečníci zvyknú používať prenosné mikrofóny - snažia sa tak zmeniť vzdialenosť medzi prednášajúcim a poslucháčmi. Môžu tak zmenšovať vzdialenosť, ktorá už nepôsobí nepriateľsky, formálne a konfrontačne. Ak si však udržujete zbytočne veľkú vzdialenosť, môžete vyvolať dojem akéhosi odstupu či nepriateľstva. -> Spoločenská zóna - tvorí ju 120 až 360 cm od tela. Môže isť o voľný priestor, prípadne kus nábytku, ktorý Vás delí od toho druhého. Táto vzdialenosť vyjadruje poloformálny charakter stretnutia, odlišné postavenie zúčastnených (napr. pri rozhovore medzi vedúcim a novým zamestnancom). -> Osobná zóna - široká 75 až 120 cm - vhodná na rozhovor, atmosféra je však formálnejšia. Ak vniknete do nej príliš rýchlo, bez pozvania, budete pôsobiť dojmom votrelca. - úzka - 45 až 74 cm - takto blízko si k telu pripúšťame blízkych priateľov, partnerov. Táto vzdialenosť je vhodná aj pri priateľských stretnutiach na spoločenských akciách. -> Intímna zóna - 15 až 45 cm od tela. Dovoľujeme do nej vstúpiť iba obmedzenému okruhu ľudí. Narušenie tejto zóny, ak nejde o blízkeho priateľa, partnera alebo člena rodiny, môže byť vnímané ako výrazne nepriateľský akt. -> Narušenie mysleného teritória môže pôsobiť až provokatívne. Preto by ani nábytok v kancelárii nemal byť rozmiestnený náhodne, ale tak, aby umožňoval určitú stratégiu pri prijímaní obchodných partnerov alebo iných návštev. Želateľnú atmosféru docielime len vtedy, ak spojíme stratégiu s bontónom. -> Pri pohľade zblízka pozeráme na človeka po plecia (tvár), pri väčšej vzdialenosti po pás. Postoj - pravdepodobne najzreteľnejšia vec, čo si ľudia na Vás všimnú. Aj poslucháči, ktorí nesedia príliš blízko na to, aby videli Vašu mimiku či smer pohľadu, môžu vidieť Vaše telo. Človek sám seba nevidí, preto treba trénovať: buď pri zrkadle alebo poprosiť iných alebo video. Dôležitú úlohu má aj prenášanie váhy - ak chceme niečo zdôrazniť. Poslucháči si takisto všimnú Vašu chôdzu na miesto. Treba prísť sebaisto, nie nesmelo. Prechádzanie sa počas rozprávania - záleží od typu. -> Postoj informuje o množstve vecí, ako postavenie človeka, istota, záujem a otvorenosť. Vyššie postavení ľudia často stoja vzpriamení, držia svoju hlavu hore. Pri sedení majú uvoľnenejšiu polohu ako nižšie postavení ľudia - tí sedia strnulo, vzpriamene (na ústnych skúškach). -> Pri konverzácii, ak nás zaujíma, sa nakloníme dopredu, nedostatok záujmu - zosunieme sa, ovalíme. -> Ak debatuje skupina ľudí- ich postoj hovorí, či sú ochotní medzi seba niekoho akceptovať - ak stoja všetci priamo do kruhu - nie, ak je niekto vytočený von, sú ochotní prijať ďalšieho. -> Napríklad - niekto zaujímavo rozpráva, ale telo je natočené na odchod - nesúlad VK a NK. - ak zistíme počas reči negatívnu polohu tela, tak ju zmeníme pri zmene myšlienky - nohy / ruky krížom - vysvetľuje sa ako odmietnutie - nohy prekrížené v členkoch alebo členok na koleno - človek pôsobí žoviálne, sebavedome - otvorené ruky (ramená) znamenajú otvorenosť, prístupnosť - klepanie signalizuje nervozitu - reakcia na nevhodnú otázku: odtiahne sa, ruka k uchu, prst cez ústa - ak rozmýšľa, zvažuje, pritiahne sa Vzhľad - pri písomnom styku - je základný pre vytvorenie prvého dojmu. Pri VK informácie dostávame z: - oblečenia - účesu - upravenosti (čistoty oblečenia i človeka) - šperkov - kozmetiky (parfum, make-up) - výšky postavy - tvaru postavy -> Ak niektorý z týchto prvkov je mimo rozsahu, ktorý sa považuje za bežný/štandardný/normálny v danej situácii, môže byt komunikačný proces ovplyvnený negatívne. Považuje sa to za šum a zhoršuje to kvalitu kom. procesu. Fyzický vzhľad osoby môže ovplyvniť jej česť, čestnosť, dôveryhodnosť, kompetencie, úsudok alebo postavenie. -> Self-image - prezentácia samého seba, je ďalšia funkcia NK. Sú dva aspekty : 1. kombinácia účesu, kozmetiky, parfumu a oblečenia hovorí veľa, ako ľudia vidia sami seba. 2. ako človek chce, aby ho ostatní videli. -> Zlý imidž pôsobí proti Vám, marí Vaše vlastné zámery. Stoji Vám v ceste pri dokazovaní Vašich skutočných kvalít a schopností. Mnoho mužov aj žien si želá, aby sa pri ich hodnotení brali do úvahy iba dosiahnuté pracovné výsledky a nie nejaké ďalšie, povrchové a povrchné faktory, ako je napr. zovňajšok. lenže práve Vy sám ste základným nástrojom pri vyjadrovaní svojich nápadov. Váš "obal" napovie veľa o tom, ako hodnotíte seba samého a rešpektujete druhých, o Vašom zmysle pre kvalitu, tvorivosť a profesionalitu. Ich poradenstvo má často za následok obrovskú zmenu. Ľudia okolo si uvedomujú, že sa stalo niečo pozitívne. Úspešný imidž nespočíva v tom, či si ľudia všimnú Váš perfektný oblek či kravatu alebo ich uchvátia Vaše hodinky. Podstata je v tom, že ľudia zaregistrujú v prvom rade Vás, a sotva si zapamätajú, čo ste mali oblečené. Získajú dojem, že ste vyzerali profesionálne, atraktívne a úspešne. Aby Váš imidž vyjadroval to najlepšie, čo je vo Vás. -> Váš šatník prezrádza iným mnoho o Vás a podľa neho Vás aj kriticky posudzujú. Vhodné oblečenie Vám pomôže, aby ste sa sebavedomo presadzovali v práci. Nesprávne šaty môžu byt brzdou v kariére. Prirodzene, odev pôsobí len podporne - kto má prázdnu hlavu, tomu k vzostupu nepomôže ani hriešne drahý kašmírový kostým. Napriek tomu by ste nikdy nemali podceňovať pôsobenie oblečenia na druhých. Podľa ankety jedného veľkého nemeckého podniku sa takmer 90 % vedúcich nazdáva, že ich spolupracovník by mohol byť úspešnejší, keby sa lepšie obliekal. -> Kto v profesii niečo dosiahol, okrem iného aj peniaze, má potrebu prezentovať svoj úspech pred okolím. Najrýchlejšie a najefektívnejšie to ide prostredníctvom odevu. Istý módny štýl, prípadne štýl istého návrhára. (Príklad českej právničky v Londýne - výstrednosť, cinkala ako rolničky.) -> Výstrih: aký hlboký je už príliš hlboký? Keď vediete obchodný rozhovor so zákazníkmi: príliš hlboký výstrih pôsobí lacným dojmom, čo zákazník podvedome prenáša na firmu. V obyčajný pracovný deň sa trochu výhľadu dovoľuje. -> Imidž je aj neoddeliteľnou súčasťou každej organizácie. Logo - Coca cola, McDonald - jednoduchý nápis, zrozumiteľný v každom jazyku, a vo väčšine kultúr a zákazníci ich ľahko identifikujú na ulici, v obchodnom dome či v katalógu firiem. Sila a úspech loga okrem toho napovedá organizácii, čo vlastne znamená a aké je jej miesto na konkurenčnom trhu. -> Okrem loga existuje ešte mnoho iných prejavov imidžu podniku ... info brožúry, reklamy, balenie výrobkov, kancelárie, fabriky a sídlo vedenia, uniformy zamestnancov. Všetko toto dohromady vytvára spoločný imidž. Pričasto sa však plány, nápady a investície do spoločného imidžu redukujú, pokiaľ ide o najdôležitejšie aktíva spoločnosti - ľudí. -> V súčasnom konkurenčnom prostredí, keď spoločnosti ponúkajú kvalitatívne rovnocenné služby alebo výrobky, vedú rovnako presne a detailne účtovníctvo, poskytujú perfektné počítačové služby ako mnoho iných atd., redukuje sa odlišnosť medzi nimi na zamestnancov - iba oni môžu zvýšiť úroveň imidžu a reálnosť zámerov a schopnosti podniku. Gestá - gestá sú okná do nášho myslenia. Niektoré sú vrodené, niektoré získané. Napr. aj ľudia od narodenia slepí sa usmievajú. -> Takisto pridávajú význam správe. Niektoré indikujú hnev (zovretá päsť), niektoré nervozitu (poklepkávanie nohou alebo prstami). Prikývnutie znamená súhlas, 'pokrútenie' hlavou nesúhlas. Prikývnutie signalizuje hovoriacemu túžbu počúvajúceho, aby pokračoval v rozprávaní. -> Je dobre naučiť sa používať pri komunikácii s ľuďmi presvedčivé pozitívne gestá. Vďaka nim môžeme získať sympatie a naše slová vierohodnosť. Gestá ilustrujú a zdôrazňujú vyslovené slová a niekedy ich aj nahrádzajú. Mnohé gestá a mimiku si vôbec neuvedomujeme, a preto ich, najmä ak sú negatívne, ani nevieme potlačiť. -> Gestá, ktoré si neuvedomujeme, nás vyzrádzajú a robia čitateľnými, predovšetkým ak sme v napätí a v strese. - rozrušený človek sa napr. ťahá za ušný lalôčik, trie si ruky alebo si poťahuje odev - pocit neistoty, pochybnosti často vyjadrujeme uhládzaním vlasov (sme si neisti, či je lepšie zaútočiť alebo ustúpiť) - luhári sa napr. prezradia tým, že menej gestikulujú a viac sa dotýkajú sami seba, trú si ruky, ťahajú si nos, trú si oči - lož v spojitosti s nepriateľstvom možno rozoznať podľa agresívnych pohybov nôh, rúk a úst Dotyky prenášajú správy ako povzbudenie, solidaritu, dôveru, nedôveru. Množstvo dotykov a ich prirodzenosť závisí od jednotlivých kultúr. Američania napr. považujú objatie za nechutné a nevhodné. -> Podanie ruky nesymbolizuje len pozdrav, ale aj prenáša pocity solidarity a dôvery. Z podania ruky sa dá takisto veľa usúdiť o človeku (silné - rozhodnosť, sila, slabé - slabosť a nedostatok vitality). K ďalším dotykom patria chytenie pravého lakťa počas podania ruky (solidarita) a poklepanie po chrbte (povzbudenie, dôvera). -> Spôsob, akým si podávate ruku, povie všetko o Vašej sebadôvere, profesionalite a zdvorilosti. -> Správne podanie ruky: priame - vystriete ruku rovno pred seba, nie krížom cez telo alebo preč od tela, pevne - "blana" medzi Vaším palcom a ukazovakom sa dotkne "blany" ruky druhej osoby, potom podávanú ruku raz alebo 2krát mierne stisnite, priateľské - sprevádza ho vždy úsmev a zdvorilý pozdrav "Som rád, že Vás poznávam", "Som rád, že Vás opäť vidím." Výraz tváre - má z ľudského tela najväčšiu schopnosť komunikovať, zahŕňa: - oči - obočie - čelo - ústa - bradu -> Tvár hovorí o našom: - šťastí - smútku - hneve - sklamaní, pocite bezmocnosti - odpore - strachu - prekvapení -> V skutočnosti sa nemusíme ľudí pýtať, či sú šťastní alebo nie, ich tvár to prezrádza. Ak VK a vyraz tváre si odporujú, vnáša sa 'zmätok' do kom. procesu. -> Najkrajšou ozdobou hlavy je úsmev - pomôže, uvoľní atmosféru. - Modus - pesnička Úsmev - vyhrali s ňou Lýru. - Mona Lisa - záhadný úsmev - chodia sa naň do Louvru v Paríži dívať milióny ľudí. - môj príklad z posilňovne - ako pani začala cvičiť s úsmevom. Zrakový kontakt (Kontakt očami) - kým oči hrajú dôležitú úlohu pri prenášaní emócii, kontakt očami má celkom odlišnú úlohu v komunikačnom procese. 'Vytvorenie/Ustanovenie a zotrvanie' kontaktu signalizujú, že osoba chce komunikovať - t.j. komunikačný kanál je otvorený. Môže znamenať takisto túžbu osoby byť zahrnutý do konverzácie. -> Prerušenie kontaktu: - ak hovorí nepravdivú vec - ak mu nevyhovuje téma rozhovoru alebo situácia - ak sa snaží ukončiť komunikáciu - vyjadrenie rozdielnosti postavenia medzi osobami -> Smer pohľadu: - závisí od toho, čo predstavuje, na čo spomína - v pohľade je obrovská informačná potencia - pohľad dohora - vidí obraz (predstava) - pohľad doboku (k uchu) - nakloní hlavu - niečo počuje - pohľad dole - zaoberá sa svojimi pocitmi, niečo sa v ňom deje - kartár ma oči dole, aby rozšírenými zreničkami neprezradil dobré karty Hlas v mnohých prípadoch komunikuje viac ako samotné slová - tón, výška, hlasitosť, rýchlosť a takisto 'neslová' - "ah", "um", "uh" i pauzy sú dôležité. Často človek používa aj tzv. výplnkové slová (no, keď to, vlastne, však,...). Ovládanie hlasu takisto hovorí o citovom stave hovoriaceho. Vzrušenie - vyšší hlas, hovoríme rýchlo. Hnev je obvykle doprevádzaný hlasitým hovorom, kým vážnosť a smútok nižším hlasom. Prestávky môžu svedčiť o neistote hovoriaceho. Ticho ako jeden z typov NK má význam v písomnej i verbálnej komunikácii. Ak sa hneď neodpovie na list, v ktorom je vyjadrená urgentnosť situácie alebo na list, ktorý si vyžaduje okamžitú odpoveď, hovorí to o tom, že adresát nechce odpovedať alebo nie je schopný. Toto sa týka hlavne negatívnych situácií. Ak adresát nemôže dať rýchlu odpoveď, mal by oznámiť príjem listu a že stanovisko nasleduje. -> Pri VK ticho môže znamenať niekoľko vecí - ten, čo počúva, chce, aby hovoriaci pokračoval v rozprávaní. Ak má počúvajúci vyššie postavenie v rámci organizácie, môže zneužiť ticho na to, aby zneistil hovoriaceho (prestane sa cítiť pohodlne). Takisto môže znamenať čas na rozmyslenie pred odpoveďou. Čas - denná doba, kedy ľudia komunikujú, vysiela signál o dôležitosti, ktorý pripisujú správe. Správe, ktorú Vám zamestnávateľ zatelefonuje domov o polnoci, sa pripisuje väčší význam ako takej istej správe, ktorú by Vám zamestnávateľ zatelefonoval v prac. dobe. -> Spôsob, akým ľudia využívajú svoj čas, takisto komunikuje neverbálne. Neskorý príchod na schôdzu či na jednanie napovedá, že prichádzajúci jej neprikladá veľký význam. Ak niekoho necháme na seba čakať, hovorí to o nás, že osoba pre nás nie je dôležitá. -> Využívanie času závisí aj od kultúry v danej krajine. Američania alebo Nemci sú presní, naproti tomu sú národy, kde presnosť nie je ich doménou. Ako sa zlepšiť? Najlepšie tak, že to človek robí - čo najčastejšie. Či už trénovať sám alebo s niekým, kto môže podať spätnú väzbu, alebo ísť naostro a potom analyzovať svoj výkon. Aj "profíci", ktorým na kvalite záleží, si dajú generálku.

Verbálna komunikácia

22. června 2010 v 20:27 | Lelka:) |  Komunikácia
Ústny prejav je ekonomickejší ako písomný! Pri písomnom treba veľa významov vysvetľovať - grafika nie je významovo taká bohatá a nemá toľko vyjadrovacích prostriedkov ako fonetika. Ústny prejav je aj informačne bohatší - preto ľudia uprednostňujú osobný styk. V grafike je len 9 interpunkčných znamienok. Slušnosť a takt Obchodný cestujúci vojde do bytu a prekvapí milostivú paniu vo vani. S výrazom: "Prepáčte, prosím, pán Meier," zatvára dvere. Prepáčte, prosím - bola slušnosť, pán Meier - to bol takt. communis (lat.) - spoločný Komunikácia medzi dvoma partnermi je tým efektívnejšia, čím viac myšlienok spolu obaja zdieľajú. Spoločné zdieľanie niekedy narazí na bariéru, ktorá vzniká na základe nezvládnutých odlišností medzi partnermi. Komunikácia prebieha len na styčných plochách. Je na nás, ako túto styčnú plochu vytvoríme. Môže sa stať, že informácia, správa je zle rozšifrovaná a nedostanete adekvátnu spätnú väzbu. Môže k tomu dôjsť vtedy, ak sa nezrozumiteľne vyjadríte (napr. moc odborne) alebo partner má iný "rečový kód". Preto sa počas rozhovoru neustále presviedčajte o tom, že to, čo ste povedali, bolo správne pochopené. Klaďte kontrolné otázky alebo informáciu zopakujte znova, inými slovami: "Myslíte si teda, že...", "Pochopil som dobre, že...", "Dohodli sme sa na..." Okrem voľby zrozumiteľných výrazov (teda zrozumiteľných konkrétnemu partnerovi, s ktorým práve jednáte), záleží aj na tom, či viac zdôrazňujete svoju osobu alebo osobu svojho partnera a či zaujímate "pozitívny" prístup. Orientácia na partnera znamená používať častejšie v rozhovore TY ako JA. Napríklad namiesto "Tú správu potrebujem do zajtra." povedať "Mohol by si mi tú správu poslať do zajtra?" V prípade, že partnerovi predkladáte nejaký návrh, ukazujte mu čo najčastejšie výhody, ktoré by mohol získať: "Keď sa Vaše oddelenie bude podieľať na zákazke, získate tak dôležitý kontakt." Pozitívny prístup zdôrazňuje skôr lepšie stránky danej situácie. Pri formulácií používajte namiesto záporných kladné vyjadrenia: radšej "Dúfam, že sa Vám túto úlohu podarí splniť." namiesto "Dúfam, že sa nestane, že tú úlohu nesplníte." Táto zdanlivá hračka Vám pomôže lepšie presadiť vaše opatrenia a názory. Pri telefonovaní: lepšie "Máte 5 minút času?" ako "Nevyrušujem?". Prvých 15 - 30 sekúnd je rozhodujúcich. Pri vyjadrení nesúhlasného názoru nenegujte názor iného. Namiesto "Tak to nebolo", "To nie je pravda" radšej "S tým nesúhlasím", "Mám z toho, čo sa stalo, iný dojem". Diplomatickým výrokom v prvej osobe (ja) vyjadríte svoj postoj bez toho, žeby ste sa dotkli človeka, ktorý má opačný názor. Nešetrite chválou voči svojmu okoliu. Moc perfektne použitej pochvaly (PPP) je silná. Nič nepôsobí tak odzbrojujúco, ako keď iných chválite. Napríklad: "Vysielanie, ktoré ste včera robili, bolo skvelé." alebo "Ten nový účes Vám fantasticky pristane". Psychologické testy dokázali, že s tými, čo nás pred inými pochválili, pociťujeme duševnú spriaznenosť, a potom nám zaťažko padne nadávať na nich. Nepredstavujte si, prosím vás, vysokú čašu po okraj naplnenú lákavými kopčekmi zmrzliny s ovocím a orieškami, poliatu horúcim fondánom. Zabudnite na hrubú vrstvu chutnej, roztopenej čokolády, valiacej sa po hustej zmrzline. Prestaňte si v pamäti vybavovať kopec spenenej bielučkej šľahačky korunovanej jasne červenou višňou. Nemyslite na to, ako ponárate dlhú lyžičku do tejto rozkošnej zmesi všetkých náramných chutí, prinášate ju k ústam a špičkou jazyka ochutnávate. Dokážete to neurobiť? Vaša myseľ za zameria na slovné predstavy a nevšíma si príkazy nerob, prestaň a zabudni. U športovcov: radšej "Daj dobre prvé podanie!" ako "Neurob dvoj chybu!" Varovanie od kamaráta: "Teraz sa, prosím Ťa, nenaštvi!" Reakcia: "Nie som naštvaný." Do pamäti sa zapíše tento pocit. Niekto Vás nabáda: "Prestaň byť slabochom!" Reakcia: "Nie som slaboch." Použitím tohto negatívneho slova vzniknutú nelichotivú predstavu posilníte. Čo sa stane, ak vyzvete nezbedné deti, aby sa prestali biť? A ak sa snažíte niekoho upokojiť slovami: "Ale veď neplač!" 'Ale' vs. 'a' 'Ale' vedie k opakovaniu konfliktov, 'a' im zabraňuje; 'ale' je príčinou zášti, 'a' vytvára vzájomnosť. Slovo 'ale' neguje práve prednesený výrok a vytvára vzťah protirečení. 'Ale' účinkuje ako verbálne kladivo a mení rozhovory na slovné spory. Chcete vedieť, ako pri konverzácii navodiť báječný pokoj? Od dnešného dňa začnite namiesto deštrukčného slova 'ale' používať konštruktívne 'a'. Krása tohto slovka spočíva v tom, že stavia na práve povedaných faktoch, namiesto toho, aby im prekážalo. Rozhovor sa tak skôr rozvije, bez toho, aby smeroval k sporom. 'Ale' predznamenáva často negatívne správy. Príklady: Namiesto "Odviedla ste skvelú prácu, ale..." lepšie "Odviedla ste skvelú prácu a doplňte tam, prosím Vás, že ich žiadame, aby..." Namiesto "Uvedomujem si, že tú pôžičku nutne potrebujete, ale..." radšej "Rád vyhoviem Vašej žiadosti o pôžičku a potrebujem k tomu len Vaše daňové priznanie". Namiesto "Viem, hovorili sme, že to potrvá len 15 minút, ale..." vhodnejšie "Viem, že sme hovorili, že to potrvá len 15 minút, a mrzí ma, že sa to predĺžilo. Naše počítače budú za chvíľu pripojené a môžeme..." Ľudia si nevšímajú ľubovoľnú časť vety pred 'ale', pretože vedia, že sa ich dotkne až to, čo po ňom bude nasledovať. Spojka 'a' ponecháva stáť oba výroky vedľa seba i v prípade, že sú diametrálne protikladné. Slovíčko 'ale' minimalizuje dôležitosť práve povedaného. "To je dobrá pripomienka, ale..." vlastne hovorí "Ste na omyle..." Ako náhle jedna strana príde so slovom 'ale', naznačuje to: Môj spôsob je lepší než tvoj a tvoj je zlý. Náš postoj je pastelka, ktorá vyfarbuje svet. (Allen Klein) Nič nezníži úroveň debaty ako zvýšený hlas. (Stanley Horowitz) Diskusia je výmena poznatkov; hádka výmena emócii. (Robert Quillen)

Čo je komunikácia?

22. června 2010 v 20:16 | Lelka:) |  Komunikácia
Komunikácia môže byť: - výmena informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi živými bytosťami, obyčajne prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov: v zoológii: prenos informácie medzi živočíchmi a medzi živočíchmi a ľuďmi, pomocou vydávaných a prijímaných signálov, a to optických, zvukových, chemických, dotykových a prípadne aj elektrických, v psychológii: sociálna interakcia, pri ktorej sa verbálne alebo neverbálne odovzdávajú informácie, v jazykovede: ústne alebo písomné sprostredkovanie informácií - v informatike: odovzdávanie informácií medzi subsystémami sústav alebo medzi systémom a okolím - v stavebníctve: smerová stavba alebo zariadenie (pozemné, podzemné, dráhové, nadzemné, letecké, potrubné, vodné a telekomunikačné) slúžiace na dopravu látok (aj sypkých), kvapalín, plynov, energie, dopravných prostriedkov, ľudí, zvierat a prípadne aj na prenos správ - všeobecne: dorozumievanie oznámenie, sprostredkovanie (informácie) nútené alebo náhodné spojenie priestorov existujúce spojenie dopravnými prostriedkami (cesty, železnice, doprava a pod.) Ľudská komunikácia je sprostredkovanie myšlienok, predstáv, informácii, zámerov druhým osobám. Slovo komunikácia je latinského pôvodu - communicare, čo znamená informovať, oznamovať. Cieľ komunikácie je: - informovať - počúvať - diskutovať Rozoznávajú sa dva druhy komunikácie: verbálna komunikácia - prenos informácií, ktorý je realizovaný prostredníctvom reči, slov neverbálna komunikácia - ostatné spôsoby komunikácie (gestá, mimika, tanec)