Ľavo-pravý konflikt

23. června 2010 v 7:34 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia
 

Predškolský test pre Teba

23. června 2010 v 7:32 | Lelka:) |  Testy
Ktorým smerom ide autobus na obrázku? Doprava alebo doľava?
Komunikácia
Nemôžeš sa rozhodnúť?

Ešte raz si pozorne pozri obrázok!

Ešte stále to nevieš?


Ukázali sme ten istý obrázok predškolákom a položili sme im tú istú otázku.

90% z nich odpovedalo:

"Autobus ide doľava"

Na otázku: "Prečo si myslíš, že autobus ide doľava? Odpovedali:

"Pretože nevidieť dvere, aby sme mohli nastúpiť do autobusu!"

Ako sa teraz cítiš???

Ja viem… ja tiež.
Komunikácia

Ukryté tváre

23. června 2010 v 7:28 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia
 


Ako rýchly/a si?

23. června 2010 v 7:27 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Záhada ľudského mozgu

23. června 2010 v 7:26 | Lelka:) |  Testy
Komunikácia

Vitajte...

22. června 2010 v 21:24 | Lelka:) |  Úvod
...na mojej stránke, ktorá je vlastne takou "školsko-domácou úlohou". :)

Vopred sa ospravedlňujem za škaredý design a neprehľadné články. To by bolo trochu na dlhšie... :(

Zdraví Lelka:)

Očné klamy

22. června 2010 v 21:01 | Lelka:) |  Vnímanie
Prezrime si obrázok… Čo zbadáte ako prvé? Mladú či starú ženu? Niektorí zbadajú najprv mladú devu a až neskôr spozorujú i staršiu pani. Až po chvíli sa totiž dokážeme všetci pozrieť na obrázok z iného zorného uhla a vidieť aj inú ženu, než sme videli vopred. Keď sme sa však ohliadli bokom a pozreli sa na obrázok znovu, okamžite sme zasa videli obrázok, ktorý sme sledovali po dobu 10 sekúnd na začiatku. Toto ukazuje, ako silno je naše vnímanie ovplyvnené. Ak môže mať niekoľko sekúnd taký vplyv na naše vnímanie, čo potom vplyvy, ktoré pôsobia celý život? Rodina, škola, priatelia, kolegovia, pracovné prostredie, cirkev - to všetko nás nepozorovane, bez toho, aby sme si to uvedomovali, ovplyvňuje a pomáha utvárať náš zorný uhol. Toto je zdrojom našich postojov a nášho správania. Rovnako jasne a objektívne, ako sa domnievame, že vidíme veci, treba si uvedomiť, že druhí ich vidia odlišne z ich vlastného, zrejme rovnako jasného a objektívneho hľadiska. Každý z nás má sklon domnievať sa, že je objektívny, že veci sú také, aké ich vidí. Nie je to však pravda. Nevidíme svet taký, aký je, ale akí sme my, ako sme podmienení ho vidieť. Ak popisujeme slovami, čo vidíme, v skutočnosti popisujeme seba, svoje vnemy. Ak iní ľudia s nami nesúhlasia, okamžite si pomyslíme, že s nimi nie je niečo v poriadku. Ako sme si však dokázali pomocou obrázku, rôzni ľudia vidia veci rôzne, pretože každý sa díva cez jedinečné okuliare svojich skúseností. Je logické, že dvaja ľudia môžu navzájom nesúhlasiť a pritom majú obaja pravdu? Nie je to logické. Je to psychologické. A je to veľmi reálne. Jeden vidí mladú ženu - druhý vidí starú ženu. Divajú sa obaja na rovnaký obrázok a obaja majú pravdu. Vnímajú odlišne, lebo sú pre vnímanie odlišne podmienení. Musíme si ceniť odlišnosti nášho vnímania, vtedy si budeme ceniť jeden druhého a pripustíme možnosť, že obaja máme pravdu, že život nie je vždy buď/alebo a že takmer vždy existuje tretia alternatíva.

Čo je vnímanie?

22. června 2010 v 20:56 | Lelka:) |  Vnímanie
Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov. Vnímanie je prirodzená analyticko- syntetická činnosť centrálnej nervovej sústavy pri usporadúvaní, štrukturovaní jednotlivých pocitov do zmysluplných útvarov. Vnímanie je subjektivne poznávanie reality, nie je to však proces pasívny. Vnímanie existuje vo vzájomnej spätosti s pociťovaním, bez ktorého nemôže existovať. Nemáme možnosť pociťovať, vidieť len zelenú farbu, alebo zeleň ako takú. Vždy je niečo zelené. Okolité predmety a javy percipujeme ako celky. Vnímanie závisí od predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Čím väčšie skúsenosti a poznatky má človek o objektoch, ktoré vníma, tým pestrejší a bohatší je obsah jeho vnemov. Vnímanie závisí od vrodených daností organizmu. Vnemy zdravého človeka sú kvalitatívne dokonalejšie ako vnemy zmyslovo a psychicky znevýhodneného jednotlivca. Vnímanie závisí aj od aktivácie a motivácie vnímajúceho človeka, od jeho potrieb, záujmov a postojov. Na základe percepčnej funkcie zmyslových orgánov a analyticko-syntetickej činnosti mozgovej kôry rozoznávame viacero druhov vnímania. Druhy vnímania: Základné druhy vnímania: 1. vnímanie tvaru - vnímanie formy a veľkosti vnímaných objektov 2. vnímanie priestoru - vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov 3. vnímanie hĺbky (vzdialenosti) - uskutočňuje sa predovšetkým akomodáciou šošovky, ktorá zostruje obraz predmetov na sietnici 4. vnímanie pohybu - uskutočňuje sa predovšetkým zrakom, ale aj sluchom 5. vnímanie času - zakladá sa na skúsenosti a v ontogenéze sa vyvíja najneskôr 6. medziosobné (sociálne) vnímanie - vnímanie iných ľudí, s ktorými vstupujeme do sociálnych situácií; presnosť tohto druhu vnímania ovplyvňujú: - povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným - všeobecná zameranosť vnímajúceho - súkromná teória osobnosti - schopnosť vnímajúceho - projekcia - stereotypy medziosobného vnímania - poradie vnímaných informácií a ich množstvo - charakteristika vnímaného - vnímané prívlastky - halóefekt - popularita alebo nepopularita vnímaného Individuálne rozdiely pri vnímaní a pozorovaní Psychologické rozbory vyčlenili nasledujúce typy vnímania a pozorovania: 1. analytický typ - sklon rozložiť vnímané predmety a javy na časti, detaily a zamerať sa predovšetkým na ich vnímanie a pozorovanie; snaha o preniknutie do všetkých podrobností 2. syntetický typ - sklon odrážať vnímané a pozorované predmety a javy vcelku, nepripisovanie významu detailu; tendencia odrážať predmety a javy v zovšeobecnenej podobe 3. analyticko-syntetický typ - sklon vnímané a pozorované predmety a javy rozčleniť na časti, ale tieto časti vnímať v rámci celku 4. emocionálny typ - sklon pri vnímaní a pozorovaní predmetov a javov nezacieľovať sa na správnosť ich odrazu, pochopenie ich zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city

Organizácia času

22. června 2010 v 20:53 | Lelka:) |  Komunikácia
Moderná vedná disciplína, ktorá skúma človeka z pohľadu jeho činností v čase sa nazýva time management. Čas je jediné aktívum, ktoré, ak už bolo použité, sa nedá už nikdy nahradiť. Náš čas je veľmi hodnotný, avšak limitovaný. Každý máme k dispozícii len 24 hodín denne. A na nás je, ako a ako efektívne ho využijeme. Paretov princíp 20:80 hovorí, že v 80% nášho času urobíme len 20% našej práce. A naopak. A práve to by malo byť cieľom lepšej organizácie nášho času. Princíp je známy podľa mena svojho tvorcu. Bol to taliansky ekonóm a filozof Vilfredo Pareto (15.7.1848 - 19.8.1923), ktorý objavil, že 80% národného bohatstva vlastní 20% populácie. Neskôr sa prišlo na to, že tento princíp platí aj v mnohých iných oblastiach. Hovorí asi toľko, že malé percento príčin je zodpovedných za veľké množstvo dôsledkov. Napr. 20% Vašich zákazníkov prinesie firme 80% jej zisku, 20% Vašich zákazníkov spôsobuje 80% Vášho hlavybolenia, 20% Vašich zákazníkov zaberá 80% Vášho času. U niekoho môže byť pomer 10-90 alebo 30-70. Problém je však nájsť tých 20%. Základ (jadro) riadenia nášho času leží v našom pochopení, ako prisudzovať priority. Ešte predtým však musíme investovať nejaký čas do určenia našich cieľov. Ak dobre určíme 20% najdôležitejších úloh, budeme pracovať 16-krát efektívnejšie! A robme ich v čase, keď je naša výkonnosť najväčšia. (Nech vstávam kedykoľvek, zobúdzam sa o desiatej...) Keď máme zadefinované dôležité úlohy, ľahšie sa nám rozhoduje, či nová úloha je: 1. dôležitá (t.j. pomôže dosiahnuť stanovený cieľ) 2. súrna (t.j. má daný termín) Veľa ľudí si myslí, že ich čas je dôležitejší ako náš, a tak nám prideľujú úlohy. Čo s nimi urobiť? •Buďte asertívni a povedzte "nie". •Povedzte "nie" a navrhnite iný čas, kedy sa o tú záležitosť postaráte. •Opýtajte sa, prečo si myslia, že ich záležitosť je taká dôležitá. Môžu mať dobrý dôvod. •Navrhnite obchod: "Ak sa postarám o tvoju záležitosť, čo za mňa na oplátku urobíš Ty?" Ako vzdorovať manipulačným taktikám, ktoré používajú ľudia na monopolizáciu vášho času? •Hrajte ignoranta: "Naozaj neviem. Možno by si sa mohol zlepšiť, aby si to stihol." •Buďte asertívni: argumentujte svojím rozvrhom na podporu svojho "nie". •Ponúknite im, že ich navštívite na konci pracovnej doby. •Rozprávajte sa s nimi, zatiaľ čo ich zdvorilo vyvediete zo svojho pracoviska.

Otázky

22. června 2010 v 20:51 |  Komunikácia
Kto sa pýta, je hlúpy. Kto sa nepýta, zostane hlúpy celý život. (Čínske príslovie) Základnou funkciou otázky je získať info. Technika kladenia otázok Ak chcete, aby sa Váš partner rozhovoril, musíte mu položiť vhodnú otázku. Vyplatí sa zistiť si o človeku, s ktorým máte mať jednanie (či už je to Váš spolupracovník alebo obchodný partner), čo najviac informácií trebárs aj z oblasti jeho záujmov a osobného života. Pomôže Vám to potom zvoliť taktickú otázku na úvod. Ak vystihnete, čo partnera zaujíma alebo s akými problémami by sa potreboval zveriť, podarí sa Vám ho "rozkomunikovať". Potom už Vám neostáva nič iné, len aktívne počúvať a ďalšími otázkami usmerňovať rozhovor. Podľa dĺžky odpovede možno otázky rozdeliť na: - zatvorené - odpoveďou je zväčša jedno alebo len zopár slov (áno/nie, streda, o ôsmej) - nerozvíjajú rozhovor - otvorené - odpovedá sa voľne, zväčša viac ako niekoľkými slovami, dávajú viac priestoru, sú to otázky na názor (napr. čo si myslíte?) - polootvorené - odpoveď môže byť krátka i dlhá Otvorené otázky sa používajú, ak chceme zistiť, čo ten druhý cíti a ako uvažuje, aké sú dôvody, ktoré ho k danému spôsobu myslenia vedú. Na začiatku jednania je dobre položiť otvorenú otázku. Podľa toho, ako ochotne sa rozhovorí, môžete usudzovať jeho záujem o predmet jednania. Možno tým tiež zlepšiť atmosféru jednania a naviac získať podstatne info. Ak chcete priebeh rozhovoru urýchliť, môžete položiť niekoľko zatvorených otázok, na ktoré partner odpovedá Á/N alebo vyberá z dvoch alebo niekoľkých málo možností. Iniciatívu v komunikácií preberá pýtajúci sa a tým usmerňuje priebeh rozhovoru. Táto forma je nebezpečná tým, že keď je otázok príliš mnoho, vyvíja sa skôr dialóg vo forme výsluchu. V partnerovi to môže navodiť pocit, že s ním jednáte príliš stroho. Pri interview so spevákom Frankom Zappom, keď bol v Prahe, vychŕlila redaktorka asi desiaťriadkovú otázku zameranú asi takto: " ...pamätáte sa na to, keď ste prvý raz vzali do rúk gitaru...?" Typická americká odpoveď znela: "YES!" Príklady: Dvaja vo vlaku: Zatv.: Nudíte sa? Otv.: Ako to robíte, že sa nenudíte? Vyšetrenie u lekára: najprv otvorené, potom zatvorené otázky. Otv./zatv. sa používajú podľa potreby. Otvorenosť rozhovoru sa začína, keď sa rozhovorí na polootvorené otázky (ako ste cestovali? - dobre/zle + možno pridať). Pri kladení otázok by sa mali rešpektovať isté pravidlá. V prvom rade nepriviesť druhého do rozpakov. A ďalej nezosmiešňovať partnera a nedávať mu najavo prevahu. Táto pozícia vedie vždy ku konfliktu a partner bude reagovat tým, že sa stiahne do seba, opevní sa voči Vám a neotvorí sa. Vyvarujte sa otázok ako napr.: "To myslíte vážne?", "Vy to skutočne neviete?", "Ste vôbec solventný?" Ak chcete zistiť skutočné fakty, nepoužívajte príliš často ani sugestívne otázky typu: "Vy sám iste viete najlepšie, že...". Sami tým ovplyvníte partnera v jeho odpovedi. Povie Vám to, čo chcete počuť a nie to, čo si skutočne myslí. Niekedy sa Vám podarí docieliť určitého psychologického efektu tým, že otázkami postupne pripravujete človeka, s ktorým jednáte, na konečný súhlas s Vaším stanoviskom. Keď pozorujete, že Vám je partner viac či menej pozitívne naklonený a len sa nemôže definitívne rozhodnúť, môžete využiť situáciu vo svoj prospech. Ak dokážete položiť sériu za sebou idúcich otázok, pri ktorých predpokladáte kladnú odpoveď, je viac než pravdepodobné, že aj tá posledná - pre Vás najdôležitejšia odpoveď bude kladná. Iniciatívu v rukách má ten, čo sa vie pýtať. Otázkami riadite tempo a smer rozhovoru. Malý test Odpovedajte rýchlo (píšte čísla na papier)! Koľko je: 2+2? 4+4? 8+8? 16+16? Napíšte číslo medzi 12 a 5! Vybrali ste si sedmičku? Toto ilustruje, že mnohí ľudia majú rovnaké myšlienkové postupy. Využívajte to vo svoj prospech!

Kam dál